Najčastejšie mýty súvisiace s nosením kontaktných šošoviek

1. MÝTUS: Kontaktné šošovky nie sú pohodlné.

Kontaktné šošovky sa používajú už mnoho rokov. Ale až v niekoľkých posledných rokoch došlo k výraznému prelomu vo vývoji ich nových materiálov. Posúďte, ako rýchle sa vyvíjajú počítače v priebehu jedného roka. Podobne rýchly vývoj je v posledných rokoch spojený aj s kontaktnými šošovkami.

Nové šošovky sú veľmi mäkké, tenké a ohybné – a čo je veľmi dôležité – uchovávajú vlhkosť a zabezpečujú tým vynikajúce pohodlie. Materiál a dizajn umožňujú šošovkám prispôsobiť sa jedinečnému tvaru Vašich očí.

Vďaka tomu, že sú kontaktné šošovky pravidelne vymieňané, môžu byť stále čisté, pohodlné a ako nové. Kontaktné šošovky sú tak pohodlné, že ich pri nosení vôbec necítite.

2. MÝTUS: Musí byť nepríjemné, dávať si niečo do očí.

To je normálna reakcia nového záujemcu o nosenie kontaktných šošoviek. Dokonca má i svoje meno: „pokafóbia" alebo strach z dotyku očí. Počiatočná obava je pochopiteľná, ale nepríjemné pocity rýchlo miznú. Potom, čo Vám Váš kontaktológ ukáže, ako sa správne nasadzujú a vyberajú šošovky, sami zistíte, že je to rovnako ľahké, ako obúvať a vyzúvať topánky. Milióny nositeľov šošoviek to bez problémov robia, prečo by ste nemohli aj Vy – skúste to a uvidíte.

3. MÝTUS: Kontaktné šošovky pravidelne vyvolávajú očné infekcie.

Kontaktné šošovky samy osebe nie sú príčinou očných infekcií. Infekcie vyvolávajú choroboplodné zárodky usadené na ich špinavom povrchu. Problémy spôsobuje zlá hygiena a nevhodný spôsob nosenia šošoviek.

Ak budete postupovať podľa pokynov svojho kontaktológa a pravidelne čistiť a dezinfikovať svoje šošovky, budete si môcť ich pohodlie užívať nepretržite.

Je dôležité pamätať si, že čím častejšie šošovky vymieňate za nové, tým je to zdravšie pre Vaše oči, pretože je tak znížené riziko tvorby organických usadenín z Vášho slzného filmu. Tieto usadeniny, tvorené väčšinou tukmi a bielkovinami, môžu slúžiť na ochranu a výživu choroboplodných zárodkov. Tie však nemajú šancu prežiť, ak sú šošovky pravidelne a starostlivo čistené, dezinfikované a vymieňané.

4. MÝTUS: Kontaktné šošovky nie sú zdravé.

Materiál kontaktných šošoviek je biokompatibilný1. Podobné materiály sú často používané v mnohých iných lekárskych odboroch. Súčasné materiály navyše poskytujú vysokú priepustnosť pre kyslík. Pri moderných kontaktných šošovkách je už nedostatok kyslíka dodávaného oku minulosťou. Tvar kontaktných šošoviek vyhovuje povrchu oka, čo prináša optimálne pohodlie.

Z uvedeného vyplýva, že kontaktné šošovky sú zdravou možnosťou korekcie zraku, pokiaľ sú správne aplikované a nosené, pokiaľ je im venovaná primeraná starostlivosť a pokiaľ sú pravidelne vymieňané, to všetko podľa odporúčaní Vášho kontaktológa. Kontaktné šošovky sú zdravotníckym prostriedkom, preto je dodržiavanie všetkých odporúčaní očného odborníka nevyhnutné.

Biokompatibilný1: Nepôsobiaci problémy v styku s tkanivami ľudského tela.

5. MÝTUS: Kontaktné šošovky nedovolia mojim očiam „dýchať".

Pre zdravie očí je nevyhnutný prísun určitého množstva kyslíka k ich povrchu (predovšetkým k rohovke). Kyslík sa musí k rohovke dostať cez nasadenú šošovku. Potrebné množstvo kyslíka je iné, keď nosíte šošovky iba cez deň alebo keď s nimi chcete aj spať. Váš kontaktológ Vám poradí, ktoré šošovky sú najvhodnejšie pre Vaše potreby a pre Váš životný štýl. Pokiaľ budete dodržiavať pokyny očného odborníka, môžete sa spoľahnúť na to, že Vaše oči nebudú trpieť nedostatkom kyslíka potrebného na „dýchanie".

Materiál kontaktných šošoviek je najvýznamnejším faktorom pre dostatočný prísun kyslíka k rohovke, jeho dávka však závisí i od ďalších okolností.

Svoju úlohu hrá starostlivosť o šošovky. Usadeniny na ich povrchu bránia prestupu kyslíka šošovkou. To je jeden z dôvodov, prečo sú čistenie a dezinfekcia šošoviek tak dôležité pre zdravie očí. Kombinácia správnej starostlivosti a časté výmeny šošoviek potom umožnia využiť celý potenciál ich zdravého nosenia.

6. MÝTUS: Pri nosení sa mi kontaktné šošovky môžu dostať za oko.

Nie, nie je možné, aby sa šošovky pri nosení dostali za oko. Ak výnimočne skĺznu zo svojej správnej polohy, môžu zostať iba na prednej časti oka alebo pod viečkami. Oko je chránené spojivkou – blanou, ktorá prechádza z jeho povrchu na zadnú stranu viečok a bráni tomu, aby sa dostala šošovka za oko.

7. MÝTUS: Šošovka mi môže pri rýchlom pohybe z oka vypadnúť.

Vďaka stavbe ľudského oka je prakticky nemožné, aby z neho mäkká kontaktná šošovka vypadla. Preto môžete s kontaktnými šošovkami vykonávať rôzne športy. Sila, ktorá drží kontaktnú šošovku na oku, súvisí s jej priemerom. Preto tvrdé kontaktné šošovky, ktoré majú väčšinou menší priemer, nedržia na oku tak dobre ako mäkké šošovky.

Kontaktné šošovky môžu vypadnúť z oka veľmi vzácne a nestáva sa to, pokiaľ na oku dobre „sedia". Ak šošovka vypadne, je to dôvod na návštevu kontaktológa a na overenie vhodnosti výberu parametrov šošoviek.

8. MÝTUS: Čistenie šošoviek trvá večnosť.

Čistenie šošoviek je veľmi dôležité pre zdravie Vašich očí. V súčasnej dobe je, vďaka viacúčelovým roztokom, starostlivosť o šošovky výrazne jednoduchšia ako v minulosti. Čas, nutný na starostlivosť o šošovky, závisí od typu šošoviek a od vybraného systému starostlivosti. Najlepším spôsobom je vyčistenie šošoviek a ich dezinfekcia pri uložení šošoviek do roztoku na noc.

Vždy dodržiavajte pokyny uvedené v informáciách k používaným prostriedkom starostlivosti o šošovky.

Ak patríte k osobám, ktoré ocenia najpohodlnejší spôsob nosenia šošoviek, vyberte si jednodenné jednorázové šošovky. Každé ráno nasadíte úplne nový pár a vyberiete ho a vyhodíte pred spaním. Tak sa nebudete musieť o čistenie vôbec starať.

9. MÝTUS: Pri nosení šošoviek nebudem môcť používať mejkap.

Môžete. Musíte však zvoliť správne poradie: Nanášajte mejkap až po nasadení šošoviek a odstraňujte ho až po ich vybraní – je to úplne jednoduché. Ak používate aerosóly ako napríklad lak na vlasy, musíte pritom zatvoriť oči, aby sprej neostal na kontaktných šošovkách.

10. MÝTUS: Farebné kontaktné šošovky sú iba pre toho, kto potrebuje korekciu zraku.

Farebné kontaktné šošovky sú dostupné s dioptriami aj bez dioptrií. Znamená to, že ich môžete nosiť, aj keď nepotrebujete korekciu zraku. Aj napriek tomu, že nepotrebujete korekciu zraku, musia byť farebné šošovky aplikované kontaktológom a vyžadujú rovnaké postupy a starostlivosť ako iné kontaktné šošovky.

11. MÝTUS: Všetky kontaktné šošovky sú skoro rovnaké.

To nie je pravda. Vďaka pokrokom v technológii existuje mnoho rozdielnych typov kontaktných šošoviek. Aj napriek tomu, že existujú rôzne možnosti delenia, je možné rozdeliť kontaktné šošovky do dvoch hlavných skupín: kontaktné šošovky na denné nosenie a šošovky na predĺžené nosenie (s prespávaním s nasadenými šošovkami). Vzhľadom na individuálny stav očí, na rozdielnu korekciu a na rôzny životný štýl je dôležité poradiť sa o výbere šošoviek s kontaktológom.

12. MÝTUS: Čím viac vody kontaktná šošovka obsahuje, tým priepustnejšia je pre kyslík.

To je veľmi bežný mýtus. Nová generácia šošoviek vyrobená zo silikón-hydrogélových materiálov prepúšťa oveľa viac kyslíka aj napriek tomu, že obsahuje menej vody ako je to pri tradičných hydrogélových mäkkých šošovkách.

Sú špeciálne viacohniskové šošovky (napr. bifokálne). Na týchto šošovkách sa nachádzajú určité oblasti určené na korekciu zraku do diaľky a oblasti na korekciu do blízka za rôznych svetelných podmienok. Presbyopia nie je prekážkou nosenia kontaktných šošoviek, a to ani pre ľudí, ktorí potrebujú okuliare iba na čítanie.

13. MÝTUS: Kontaktné šošovky mi neumožňujú tak jasné videnie ako okuliare.

V skutočnosti je to naopak. Kontaktné šošovky sú uložené priamo na oku a nekorigujú Váš zrak vo vzdialenosti jedného až dvoch centimetrov ako okuliare. To je dôvod, prečo niekedy umožňujú kontaktné šošovky lepšie videnie. Poskytujú i širšie zorné pole a lepšie periférne videnie ako okuliare, pretože kontaktné šošovky sa na rozdiel od okuliarov pohybujú súčasne s očami.

Navyše sa kontaktné šošovky nezahmlievajú, nepadajú a nerozbíjajú sa pri rôznych činnostiach a nemá na nich vplyv dážď. Pri rôznych druhoch športu sú kontaktné šošovky omnoho lepšou možnosťou korekcie ako okuliare.

14. MÝTUS: Kontaktné šošovky sa nedajú nosiť pri astigmatizme.

Možnosť korekcie astigmatizmu pomocou šošoviek zo všetkých druhov materiálov nebola predtým dostupná. Pokrok v niekoľkých minulých rokoch to však zmenil. Astigmatizmus už nie je prekážkou nosenia kontaktných šošoviek, môže byť naopak pomocou šošoviek väčšinou dobre korigovaný.

15. MÝTUS: Presbyopovia nemôžu nosiť kontaktné šošovky. Kontaktné šošovky nemôžu nosiť ľudia, ktorí potrebujú korekciu iba na blízko.

Sú rôzne spôsoby ako korigovať presbyopiu (potrebu nosiť okuliare na čítanie) pomocou kontaktných šošoviek. Jednou z možností je technika "monovision". Pri monovision je jedno oko kontaktnými šošovkami korigované na blízko a druhé na diaľku. Je to jednoduché u presbyopov vo veku okolo 45 rokov.

Druhou možnosťou korekcie zraku presbyopov sú špeciálne viacohniskové šošovky (napr. bifokálne). Na týchto šošovkách sa nachádzajú určité oblasti určené na korekciu zraku do diaľky a oblasti na korekciu do blízka za rôznych svetelných podmienok. Presbyopia nie je prekážkou nosenia kontaktných šošoviek, a to ani pre ľudí, ktorí potrebujú okuliare iba na čítanie.

16. MÝTUS: Som príliš mladý na nosenie kontaktných šošoviek.

Nie sú určené žiadne vekové hranice: Kontaktné šošovky môžu nosiť deti aj seniori. Podľa nových údajov začínajú mladí ľudia nosiť kontaktné šošovky priemerne vo veku 13 rokov. Kontaktné šošovky sú výnimočne pohodlnou možnosťou korekcie zraku u mladých ľudí vzhľadom na ich každodenné športové a rôzne ďalšie aktivity.

17. MÝTUS: Som príliš starý na to, aby som začal nosiť kontaktné šošovky.

Výhody kontaktných šošoviek môžu využiť ľudia každého veku. Jediným obmedzením nosenia kontaktných šošoviek je ich kontraindikácia (stavy alebo choroby, pri ktorých nie je vhodné šošovky nosiť, pretože by to mohlo viesť napríklad k zhoršeniu očného postihnutia). Kontraindikácie sú však nezávislé od veku a väčšinou aj od typu kontaktných šošoviek.

18. MÝTUS: Kontaktné šošovky stoja celý majetok.

Súčasná cena kontaktných šošoviek je nižšia ako si bežní ľudia myslia. Vďaka pokročilým technológiám je k dispozícii široký výber šošoviek.

V závislosti od typu šošoviek a od spôsobu výmeny nemusia náklady na denné užívanie šošoviek presiahnuť cenu šálky kávy. Váš kontaktológ Vám pomôže vybrať kontaktné šošovky, ktoré budú najviac vyhovovať korekcii Vášho zraku, Vášmu životnému štýlu a Vašim možnostiam.

Oči a osobný počítač

Pri nadmernej práci s počítačom sa môže po čase objaviť tzv. Computer Vision Syndrom. Ten sa prejavuje bolesťou hlavy a únavou očí, zvýšeným slzením, podráždením očných spojiviek, pálením očí, najskôr aj spomaleným zaostrovaním (akomodáciou) a pocitom rozmazanosti obrazu.

Predchádzať tomuto dyskomfortu je možné nasledujúcimi úpravami pri práci s PC:

1. Správna ergonometria PC - pracoviska:

  • Na odstránenie rušivých odrazov od monitoru nepoužívať pre osvetlenie priestoru žiarivkové zdroje, vzhľadom k rozdielnemu kmitaniu obrazovky monitora a žiarivky. Vhodnejšie sú stolové lampy so žiarovkou. Nepoužívať tiež lampy s reflexnými plochami. Osvetlenie dokumentov, klávesnice i jas monitoru by mali byť rovnomerné bez priameho slnečného svetla - vhodné sú žalúzie, rolety. a pod.
  • Pre zníženie reflexivity pracovného prostredia je do kancelárii vhodnejší tmavý a matný nábytok.
  • Klávesnica by mala byť v takej výške, aby paže v predlaktí zvierali pravý uhol. Pod zápästie patrí podložka, tak, aby ruka nesmerovala príliš nahor. Pred klávesnicou a po jej stranách je potrebné mať voľný priestor (myš, dokumenty).
  • Po jednej až dvoch hodinách práce s počítačom si urobte krátku prestávku, aby si oči oddýchli. Stačí sa vystrieť, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť, zavrieť oči a jemne si ich pomasírovať rukami. V pracovnom nasadení občas zamierte pohľadom do diaľky, čím uľavíte akomodačným svalom, zapojeným pri pohľade na blízko. S počítačom sa odporúča pracovať maximálne päť hodín denne.

2. Kvalitný monitor:

  • Nastavenie monitoru – v prípade CRT monitoru je potrebné zvýšiť maximálne dostupnú frekvenciu blikania (aspoň na 85 Hz). V prípade LCD monitoru tento problém odpadá.
  • Nadmerný jas obrazovky spočiatku zlepšuje prácu s PC, pri dlhodobej práci však pri ňom dochádza k nadmernej únave očí, preto je ho potrebné nastaviť na minimum pre rozlišovanie zobrazeného materiálu v danú dennú dobu (iný jas obrazovky je potrebný pri práci cez deň a iný večer).
  • Monitory by nemali byť nasmerované oproti slnečnému, či inému žiareniu.
  • Vzdialenosť očí od hornej hrany monitoru by mala byť cca 60 cm, od klávesnice, či dokumentov cca 40 cm. Je vhodné aby predloha bola medzi dolným okrajom monitoru a klávesnicou.

Monitor zo zadnej strany vyžaruje mierne elektromagnetické a röntgenové žiarenie, preto nesmie byť otočený zadnou stranou k iným pracovníkom a nesmie sa o neho zozadu nikto opierať.
Pomocou kvalitných filtrov je možné zlepšiť kvalitu obrazu na monitore. Keďže výber filtra na monitor závisí od mnohých požiadaviek, je potrebné poradiť sa s odborníkom v danej oblasti.

3. Očný diskomfort:

  • Pri sústredenej práci s PC sa znižuje frekvencia mrkania, slzný film sa rozpadá, čím spojovky a rohovky vysychajú. Negatívne vplýva tiež klimatizácia, vietor, cigaretový dym a niektoré lieky. Tento stav je subjektívne vnímaný ako pálenie, event. rezanie v očiach s ich začervenaním a únavou. Jednoduchým a účinným riešením je vkvapkávanie tzv. umelých sĺz do očí (spojovkových vakov), ktoré sú dostupné i bez lekárskeho predpisu v ktorejkoľvek lekárni. Niekedy paradoxne môže dôjsť k spusteniu tzv. reflexného slzenia, keď sa suché spojovky viečok a bulbov o seba náhle otrú ako „brúsne papiere". Vo vyššom veku, event. pri niektorých ochoreniach klesá i tzv. bazálna produkcia sĺz slznou žľazou (Syndróm suchého oka). Liečba ostáva rovnaká vo forme očných kvapiek, sprayov či gélov, zriedka operačná.
  • Oči si treba dávať pravidelne (aspoň raz za rok) kontrolovať očným lekárom na dokorigovanie refrakčných chýb – krátkozrakosti, ďalekozrakosti, astigmatizmu, či vetchozrakosti. V stave vetchozrakosti sa korekcia na čítanie ( + klávesnica) a na monitor rozchádza približne i 1 dioptriu. Tam po individuálnom preskúšaní (individuálna vzdialenosť monitora) prichádzajú do úvahy tzv. pracovné okuliare (úzke multifokálne šošovky), event. pri nutnosti korekcie i na diaľku multifokálne okuliare (široké multifokálne šošovky).
  • Vhodné okuliare k PC sú s antireflexnou úpravou – minimalizuje negatívne odrazy od monitora a zvýšením kontrastu zmenšuje očnú námahu.
  • Pre obmedzenie ťažkostí s očami pri práci s PC existuje prepracovaný súbor očných cvičení, ktorých cieľom je prerušiť dlhodobé zaostrenie na blízko, zlepšiť prekrvenie očí a ich okolia. Postačujúce je cvičenie 1-2 x 5 minút denne.
    1. Pred vlastným očným cvičením si najskôr precvičte ramená a krk. Zlepší sa tým prekrvenie svalov chrbtice, krku a tým i očí, krčné svaly sa uvoľnia. Počas tohto cvičenia každých 10 sekúnd pomaly žmurknite. Dýchajte pomaly a hlboko. Pri nádychu žmurkajte, pri výdychu zavrite oči. Pred žmurkaním silno zovrite oči. Po každom cviku nasleduje krátky odpočinok. Cvičí sa zásadne bez okuliarov!
    2. Pozrite sa na predmet vo vzdialenosti 25-30 cm pár sekúnd, potom na vzdialený predmet potom to opakujte. Najviac prospieva pohľad na zeleň.
    3. Po hodine práce pri počítači si aspoň na tri až päť minút oddýchnite, nechajte myšlienky blúdiť a potom sa pomaly vráťte k obrazovke. Pozrite sa priamo pred seba, potom pomaly zdvihnite oči hore, presuňte pohľad dolu, potom doľava a doprava a nakoniec sa opäť pozrite priamo pred seba. Pohybujte očami v tvare písmena "H". Niekoľkokrát to zopakujte. Pohybovať by sa mali len oči, nie hlava.
    4. Napätie očí môžete uvoľniť aj dlaňami. Najprv si ich navzájom pošúchajte, aby sa zohriali. Potom zavrite oči a dlaňami si ich zakryte.
    5. Masírujte oči, prípadne celú tvár ľahkými krúživými pohybmi bruškami prstov.
    6. Niekoľkokrát denne si ošpliechajte oči studenou vodou.
    7. Vhodné je paradoxne aj čítanie – nie je podstatné, aké množstvo textu sa číta, ale záleží len na tom, aby boli oči po celú dobu uvoľnené. Začnite čítať bez okuliarov zo vzdialenosti, ktorá Vám najviac vyhovuje. Akonáhle pocítite únavu očí, prestaňte čítať a na 1-2 sekundy si oči zavrite. Potom to môžete opakovať.
    Niektoré z týchto cvičení trénujú akomodačné svaly, avšak potreba dioptrickej korekcie do blízka v presbyopickom veku ostáva, nakoľko pri jej nepoužívaní sa akomodačné svaly naopak unavujú. Medzi pospolitým ľudom rozšírená fáma o „zlenivení očí" ostáva pre praktický život iba mýtus.

Očné ochorenia:

Znížená (znižujúca sa) zraková ostrosť nemusí byť iba následkom zmien počtu dioptrií, ale prichádza do úvahy celý rad očných ochorení, pri ktorých ani správna dioptrická korekcia 100% zrakovú ostrosť nenavráti. V detstve môže ísť o vrodené vývojové anomálie očí (vrodený šedý či zelený zákal, cievne a degeneratívne ochorenia, škúlenie s možnou tupozrakosťou, úrazy. V staršom veku sú to hlavne šedý zákal šošovky, glaukóm (zelený zákal), vekom podmienená degenerácia žltej škvrny sietnice, uzávery ciev sietnice, ochorenia zrakového nervu, či nádory. Ojedinele môže očné komplikácie vyvolávať i nosenie KŠ, preto je nutné, aby ich nosičov v pravidelných intervaloch (cca 3 mesiace) kontroloval očný lekár.

Osobné údaje            

FOKUS očná optika a.s.
Vajnorská 142,
832 57  Bratislava,
Tel.: 02 / 49 111 125