Najfarebnejšia a najimpozantnejšia je príroda na jeseň, kedy lístie mení svoju štruktúru a farbu a my sa môžeme tešiť na pestrofarebnú krajinu ako z obrázku. Z lístia ubúda zelené farbivo a nechá tak vyniknúť ostatným farbám, ktorých intenzita sfarbenia je závislá od jesenného počasia. Lenže nie všetci môžeme rovnako vnímať farby. Na svete žije vyše 8 miliárd ľudí, z toho zhruba 650 miliónov mužov a 40 miliónov žien majú poruchu farebného videnia. Čím je spôsobená porucha farbocitu, aké sú typy porúch, aké môžu byť obmedzenia v živote alebo ako sa zisťuje stav farbocitu, sa dozviete v nasledujúcom článku.
Čo nám umožňuje vidieť farebne?
Schopnosť vidieť farebne nám umožňujú predovšetkým čapíky obsiahnuté v druhej vrstve sietnice oka (celkom má sietnice 10 vrstiev). Čapíky obsahujú očný pigment citlivé na svetlo. Farebné videnie je subjektívny vnem založený nielen na svetelných podmienkach (napr. vlnová dĺžka svetla, veľkosť osvetlenia), ale aj na zdravotnom stave očných tkanív vrátane optického nervu, zrakovej dráhy a mozgových centier, kde konečný farebný vnem vzniká. Ľudské oko obsahuje až 7 miliónov čapíkov, z ktorých najväčšia hustota sa nachádza v mieste najostrejšieho videnia nazývaná žltá škvrna. Pomocou čapíkov sme schopní vidieť ostrejšie, rozoznať intenzitu svetla a rozoznávať farby. Rozoznávame tri základné farby – červenú, zelenú a modrú farbu. Definovať farbu môžeme podľa sýtosti, odtieňa, jasu a teploty. Oproti tomu tyčinky v sietnici nám umožňujú vidieť lepšie za tmy, vďaka tyčinkám sme schopní vidieť trojrozmerne v periférii, vieme rozoznať pohyb a kontrast.
Vidí bábätko farebne?
Po narodení dochádza k preskupeniu čapíkov do žltej škvrny. Od prvých týždňov vníma novorodenec kontrasty, vidí čiernobielo, potom reaguje na pohyb. V 2. týždni dozrievajú čapíky na sietnici. Bábätko do 3. mesiaca vníma hlavne svetlo a tmu a reaguje na predmety do vzdialenosti 50 cm. Prvé farebné videnie je možné znamenať od 3. mesiaca života, keď je bábätko citlivé na červenú farbu, ďalšie farby rozpozná o 1-2 mesiace neskôr. V 6. mesiaci je dieťa schopné vidieť už farebne. Najkvalitnejšie farebné videnie je ale dosiahnuté okolo 25. roku života.
Aké sú najčastejšie poruchy farbocitu?
Daltonizmus čiže poruchy farbocitu rozlišujeme na poruchy vrodené a získané. Najčastejšie poruchou farbocitu trpia muži s výskytom 8-9% ako ženy s výskytom 0,5% v celosvetovej populácii, pretože dedičnosť je recesívneho typu a je viazaná na X chromozóm. Pri vrodenej poruche sa jedná predovšetkým o poruchu vnímania červenej alebo zelenej farby. Najčastejšie býva znížená schopnosť vnímania pre jednu zo základných farieb tzv. anomálnej trichromazie. Oveľa menej sa môžeme stretnúť so stavom, kde by úplne chýbal cit (čapík) pre základnú farbu tzv. dichromazie. Kombinácia týchto porúch je možná.
Získaná porucha farbocitu vzniká na základe celkových ochorení či zranení, očných chorôb alebo po otravách
Medzi celkové ochorenia, ktoré môžu viesť k poruchám farbocitu, zaraďujeme horúčkovité stavy, poškodenie pečene či po úraze hlavy. Ďalej je potvrdená vyššia pravdepodobnosť vzniku poruchy farbocitu u osôb s Turnerovým syndrómom alebo po požití vysokej koncentrácii alkoholu, jedov alebo niektorých liekov (napr. Tamoxifén pri liečbe karcinómu prsníka alebo Ethambutol pri liečbe tuberkulózy).
Správna funkcia farbocitu môže byť narušená napr. pri prítomnosti šedého zákalu, alebo pokiaľ očná šošovka v oku chýba a nie je nahradená vnútroočnou šošovkou. Porucha farbocitu môže vzniknúť na základe odlúčenie sietnice alebo sklovca, pri neuropatii optiku alebo pri diabetickej retinopatii. Retinopatia je stav postihujúci sietnicové cievy vedúce až k vážnemu poškodeniu zraku, ktoré predchádza krvácaniu do sklovca s následným odlúčením sietnice. Príznaky ohlasujúce odlúčenie sietnice sú napr. vnímanie svetelných zábleskov alebo mušiek, šíriaci sa tieň do strán, červené videnie alebo pokrivené videnie. Zelený zákal môže tiež narušiť fyziologickú funkciu čapíkov alebo správnu funkciu zrakovej dráhy. Dôležité je pravidelné samovyšetrenie na tzv. Amslerovej mriežke a pravidelné kontroly u očného lekára.
Najčastejší typ poruchy farbocitu je znížené vnímanie jedného typu čapíka
Najčastejšie sa môžeme stretnúť s človekom, ktorý trpí zníženým vnímaním zelenej farby, tento stav je označovaný ako deuteroanomália (výskyt 5,5%). Pri prítomnosti zníženej citlivosti pre červenú farbu značíme stav ako protanomálie (výskyt 1%). Výnimočne sa môžeme stretnúť s tritanomáliou, teda stavom, kedy je znížená citlivosť vnímania modrej farby. Pri vyšetrení farbocitu má tendenciu postihnutý nadmerne pridávať tú farbu, pre ktorú má znížený cit.
Úplné chýbanie vnemu jedného typu čapíkov nie je tak časté
Ľudia trpiaci dichromaziou majú funkčne iba dva typy čapíkov, keď jeden typ úplne chýba. Chýbajúce farbu umožňuje rozlišovať podľa sýtosti a jasu a nie podľa farebného tónu. Pri chýbaní vnemu pre zelenú farbu je stav nazývaný deuteranopia (výskyt 1,5%). Porucha videnia pre červenú farbu je označovaná ako protanopia (výskyt 1%). Zriedkavo sa vyskytuje tritanopia, kedy chýba vnem pre modrú farbu.
Aké existujú zvláštnosti v poruchách farebného videnia?
Ojedinele sa vyskytuje úplná farbosleposť tzv. achromatopsia (výskyt 1 z 30 000 ľudí), keď postihnutý vidí len čiernobielo ako na starej fotografii. Žltá škvrna sietnice nie je dostatočne vyvinutá a preto má dotyčný zníženú zrakovú ostrosť, kedy farby vníma ako odtiene šedej. Obťažujúce môže byť svetloplachosť a nekontrolovateľné pohyby očí. Najvyšší počet ľudí s achromatopsiou je na ostrove Pingelap v Mikronézii v Tichom oceáne, kde každý desiaty obyvateľ trpí touto poruchou.
Dočasné farebné vidy môžu nastať pri otravách alebo pri patologických stavoch
Niekedy sa môže stať, že po požití niektorých liekov, pri otravách alebo pri niektorých patologických stavoch môžeme mať prechodne narušenú schopnosť vnímať farby, keď vidíme farebné škvrny. Tiež môžu naše čapíky detekovať bezfarebné predmety ako farebné s prevládajúcou jednou farbou, tento stav je označovaný ako tzv. chromatopsia. Napr. červené videnie je možné zaznamenať po prudkom a silnom oslnení oka, pri krvácaní do sietnice alebo pri chýbajúcej očnej šošovke v oku alebo po otravách. Po žltačke či po otravách môže nastať žltkasté videnie. Po operácii šedého zákalu býva niekedy prítomné modré videnie.
Ako zistiť, či netrpím poruchou farbocitu?
Vyšetrenie farbocitu je súčasťou komplexnej očnej prehliadky pri zistení zdravotnej spôsobilosti riadenia motorových vozidiel a pri vybraných profesiách, kedy vyšetruje očný lekár, poprípade vyšetrenie vykonáva optometrista. Po zdravotnej stránke zraku sa vyšetruje hlavne zraková ostrosť a zistenie očnej vady. Ďalšie testy môžu odhaliť prípadné odchýlky v binokulárnom videní, v rozsahu zorného poľa alebo v kontrastnej citlivosti. Očný lekár meria vnútroočný tlak alebo hodnotí stav jednotlivých vrstiev oka vrátane sietnice na špeciálnych prístrojoch.
Farbocit sa vyšetruje každým okom zvlášť, z ktorých najznámejšia a najrýchlejšia metóda je rozpoznanie čísel, písmen či obrázkov na tzv. pseudoisochromatických tabuľkách tvorených množstvo jednofarebných bodov s rôznou hodnotou jasu. Ďalšie a podrobnejšie testovanie je viazané na špecializovaných pracoviskách s patričným vybavením: Farebné tóny sa vyšetrujú napr. na Holmgrenových bavlnkách obsahujúci bavlnky rôznych odtieňov a sýtostí, kde má vyšetrovaný ukázať na bavlnky s rovnakým farebným tónom. Presnejšie a podrobnejšie meranie odchýlok farbocitu umožňuje Nagelov anomaloskop zostavený z kruhového svetelného poľa. To je rozdelené na hornú a dolnú polovicu, kde dolná polovica svieti žltou farbou. Vyšetrovaný má za úlohu namiešať v hornom poli červenú a zelenú farbu v takom pomere, aby bola rovnako farebná, ako v spodnom poli. Najmodernejšie poňatie je prepojenie počítačovej techniky s vyhodnotením jednotlivých odchýlok farieb v grafoch pomocou napr. Farnsworth-Munsell testu. Tu sú vyšetrovanému predradené farebné polia, ktoré sa zhodujú v sýtosti a jase, ale odlišujú sa v odtieni. Prvé a posledné farebné polia sú pevne dané. Cieľom je zoradenie farebných polí podľa odtieňa medzi prvým a posledným poľom.
Sú nejaké obmedzenia v práci pri farbosleposti?
V detstve môže porucha farbocitu narušiť prehľadnosť pri učení alebo negatívne ovplyvňovať psychický vývoj dieťaťa. Postihnutý farbosleposťou môže mať problém pri obliekaní, s orientáciou na mape, pri určitých športových aktivitách alebo pri ďalších činnostiach založených na farebnom vnímaní detailov na sledovanom predmete (napr. pri vyberaní potravín, pri hubárčení).
Dokonalý farbocit vyžadujú určité profesie, ako sú napr. elektrikár, elektronikár, pilot, profesionálny vodič motorového vozidla, pyrotechnik, maliar, grafik, módny návrhár alebo fotograf a ďalšie špeciálne zamestnanie (chemický, potravinársky priemysel, marketing), kde je zodpovednosť viazaná na neporušenom farbocite. Pri riadení auta a ďalších motorových vozidiel má najväčší význam správna korekcia očnej chyby ako jemná porucha farbocitu. Ak však porucha farbocitu narúša štandardné vnímanie pri prevádzke na vozovke, keď dotyčný napr. nerozozná farby na semafore, je v takom prípade nesplnená podmienka zdravotnej spôsobilosti pre riadenie motorového vozidla.
Existuje liečba daltonizmu?
Porucha farbocitu nie je v súčasnej dobe liečiteľná, možno však používať kompenzačné pomôcky ako sú napr. okuliarové šošovky alebo kontaktné šošovky s farebným filtrom upravujúce pomer signálu pre určité typy čapíkov podľa formy poruchy farbocitu. Vhodné je pravidelne piť vodu a konzumovať potraviny najmä s obsahom vitamínu A, luteínom a zexantínom, aby čapíky mohli správne fungovať. V posledných rokoch je smerovaný vývoj liečby pomocou génovej terapie, kedy sa aplikuje do tela postihnutého látka s tzv. neškodným vírusom obsahujúci gény pre bielkovinovú časť zrakového pigmentu opsín, ktorý spôsobujú zmenu génu vytvárajúce čapíky.
