Šedý zákal nemožno vyliečiť žiadnymi liekmi, očnými kvapkami, špeciálnymi okuliarmi alebo diétami. Jediným efektívnym riešením je chirurgické odstránenie zakalenej očnej šošovky a nahradiť ju umelou vnútroočnou šošovkou s prípadnou korekciou očnej vady a UV filtrom. Dnešné pokročilé zdravotné technológie umožňujú operovať šetrne, bezbolestne a celkom bezpečne bez nutnosti hospitalizácie. Pokiaľ uvažujete o tom, kedy je vhodná doba podstúpiť operáciu, tak v prípade, keď u seba vnímate obťažujúce očné problémy, ktoré Vás vizuálne obmedzujú vo Vašich každodenných činnostiach alebo pri práci. Vždy je ale nutné tento krok konzultovať s očným lekárom.
V nasledujúcom článku sa zoznámite s vývojom techník operácie šedého zákalu od prvých zákrokov až po súčasnosť. Tiež sa dozviete, aké typy umelých vnútroočných šošoviek existujú:
Historicky prvá liečba bola vykonávaná pomocou ostrej ihly
Prvá zmienka o liečbe šedého zákalu bola zachovaná z roku 1700 rokov pred naším letopočtom v Chamurappiho zákonníku, ako tzv. reklinácia. Táto metóda bola vykonávaná za pomoci ostrej bronzovej ihly sterilizovanou plameňmi vpravenou cez prednú časť oka do vnútornej časti oka, kedy skalená očná šošovka bola tzv. utopená v sklovci oka. Nebolo potrebné znecitlivenie oka, pretože vstup ihly bol vykonaný cez bielimu, kde je prítomné minimum nervov. Pretože zákrok prinášal mnoho očných komplikácií napr. vznik zápalu strednej časti oka, zeleného zákalu alebo odlúčenie sietnice, bol vykonávaný až vtedy, keď postihnutý takmer nevidel. Táto technika je ale doposiaľ používaná v Indii a Afrike, pretože je to jediná možnosť, ako navrátiť lepšie videnie u postihnutých osôb v krajinách, kde je zlá dostupnosť k očnému lekárovi a chirurgovi. Po tomto zákroku je nutné, aby dotyčná osoba používala okuliare s + 20 dioptriami alebo aby používala lupu pomocou veľkého zväčšenia.
Primrazenie zakalenej očnej šošovky a jej celé odstránenie z oka von
Pokročilejšou terapiou je tzv. intrakapsulárna extrakcia (ICCE). V niektorých krajinách sa stále táto technika používa, v Českej republike bola vykonávaná do začiatku 90. rokov 20. storočia. Ide o metódu, kedy cez veľkú operačnú ranu sa očná šošovka primrazí na kryosondu a následne je odstránená celá očná šošovka vrátane jej puzdra. Po operácii je potrebné používať okuliare s dioptrickou silou + 20 dioptrií, aby dotyčný mohol lepšie zaostriť.
Vytlačenie zakalenej šošovky von a vloženie vnútroočnej šošovky
Od roku 1991 je v Českej republike najpoužívanejšou technikou operácie tzv. extrakapsulárna extrakcia (ECCE). Očný operatér vykoná najskôr malý rez na okraji rohovky, je zavedená injekčná ihla, pomocou nej sú vykonávané radiálne zárezy do predného puzdra zakalenej očnej šošovky. Je potrebné nožnicami rozšíriť operačnú ranu, pretože zakalená očná šošovka je tvrdá a nepoddajná a je potrebné ju vytlačiť z oka von pričom šošovkové puzdro zostáva na svojom mieste. Operatér vyčistí prázdne puzdro očnej šošovky a vstrekne viskoelatický materiál pre bezpečnejšiu implantáciu vnútroočnej šošovky. Tá je následne vpravená do puzdra očnej šošovky operovaného oka. Ďalej je podaná látka pre zúženie zrenice na elimináciu prípadných očných komplikácií, ako je napr. zelený zákal. Vypláchne sa viskoelastický materiál z prednej očnej komory, kde sa nachádza už vnútroočná šošovka. Potom je operačná rana zašitá stehmi pomocou nylonového vlasca. Táto technika operácie je indikovaná hlavne u malých detí alebo u osôb vysokého veku.
Odsatie zakalenej očnej šošovky pomocou ultrazvuku a vloženie vnútroočnej šošovky do šošovkového puzdra
Prvýkrát v roku 1967 vykonal americký operatér Charles Kelman tzv. fakoemulzifikáciu vychádzajúcu z techniky extrakapsulárnej extrakcie. V SR je táto technika hojne rozšírená od 90. rokov. 20. storočie. Jedná sa o vysatie zakalenej očnej šošovky pomocou ultrazvukom ovládanej kanyly, pri ktorej sú šošovkové zakalené hmoty rozdrvené a odsaté, pričom šošovkové puzdro zostáva na svojom mieste. Po odstránení jadra a kortexu sa vstrekne viskoelastický materiál, ktorý umožňuje lepšie vloženie vnútroočnej šošovky (IOL). Potom dôjde k výplachu viskoelastického materiálu a skontroluje sa vodotesnosť rany. Oproti technike ECCE je vykonaný menší operačný rez, ktorý nie je potrebné zašívať, čím sa zmenšujú prípadné pooperačné komplikácie, ako je napr. vznik astigmatizmu.
Femtosekundový laser umožňuje presnejší výsledok bez nutnosti skalpelu
Dnes sa hojne využíva laserová operácia riadená počítačom pomocou femtosekundového lasera na mieru bez nutnosti skalpelu. Najprv laser pomocou integrovaného očného tomografu OCT zobrazí a premeria všetky ovplyvňované vnútorné štruktúry oka. Následne vytvorí presný trojrozmerný obraz povrchu oka, z ktorého počítač vypočíta presný postup. Z týchto parametrov chirurg nastaví požadované parametre. Laser umožňuje prevedenie vstupného mikrorezu, pomocou ktorého následne otvorí predné puzdro zakalenej šošovky a prevedie tzv. fakoemulzifikáciu a fragmentáciu šošovky. To znamená, že dôjde vo vnútri pomocou ultrazvuku k rozbíjaniu zakalenej šošovkovej hmoty a následne sa dostaví mechanické rozlamovanie zakaleného jadra šošovky. Laserový lúč pôsobí niekoľko desiatok sekúnd. Potom odsaje rozlámané šošovkové hmoty a nahradí ju vložením vnútroočnej šošovky. Pomocou tejto techniky sa dosiahne presnejší výsledok, aj keď je prístrojové vybavenie nákladnejšie ako u predošlých operačných techník a nie je hradené z verejného zdravotného poistenia. Použitím lasera je dosiahnuté presnejšie umiestnenie umelej vnútroočnej šošovky, ktorá zaručuje vysokú kvalitu funkčného videnia. Výhodou použitia femtosekundového lasera je tiež to, že počas prípravnej fázy operácie je schopný vyriešiť prípadne ľahší astigmatizmus. Prínosom sú napr. optimalizácia umiestnenia polohy vnútroočnej šošovky alebo rýchlejšie hojenie a rýchlejší návrat k ostrejšiemu videniu.
Prielom vývoja vnútroočných šošoviek priniesli zranení piloti po druhej svetovej vojne
Vnútroočné šošovky prešli určitým vývojom. Prvé, ale neúspešné pokusy o vloženie vnútroočných šošoviek bolo vykonané na konci 18. storočia. Až po 2. svetovej vojne, kedy očný lekár Sir Harold Ridley pozoroval u zranených pilotov dobrú toleranciu polymetylmetakrylátových (PMMA) úlomkov sa uchytili vnútroočné šošovky práve z PMMA do zadnej komory oka. Významným priekopníkom hydrogélového materiálu bol Otto Wichterle so svojim tímom.
Konečný typ vnútroočnej šošovky volí operatér v závislosti na technike operácie
Operatéri rozlišujú vnútroočné šošovky podľa tvaru, materiálu a podľa lokalizácie. Ich konečný výber ale záleží na vstupných parametroch pacientovho oka a predovšetkým na technike operácie. Vnútroočné šošovky majú optickú a haptickú časť. Optická časť slúži na korekciu očnej vady, pokiaľ mal pacient pred operáciou určitú očnú vadu do diaľky alebo do blízka, je možné si nechať vyrobiť vnútroočné šošovky korigujúce jeho očnú vadu, aby nemusel používať okuliare. Haptická časť slúži na fixáciu a je buď prídavná, vtavená alebo skladacia. Môžu byť vyrobené z PMMA, silikónu, hydrogélu alebo akrylátu. Intraokulárne vnútroočné šošovky sú umiestnené buď v prednej komore oka, alebo sú zadnekomorové alebo môžu byť fixované na dúhovku. Pre vyššiu kvalitu a ochranu sietnice pred negatívnym dopadom UV žiarenia sa vnútroočné šošovky vyrábajú s UV filtrom. Pokiaľ nebudete chcieť používať okuliare po operácii, je možnosť si nechať vložiť vnútroočné šošovky s multifokálnou hodnotou riešiacou očnú vadu ako do diaľky, tak do blízka.
Ceny vnútroočných šošoviek sa odvíja od korekcie očnej vady a prídavného ochranného filtra
Základný typ vnútroočnej šošovky je plne hradený českou/slovenskou zdravotnou poisťovňou a poskytuje ostré videnie iba na jednu vzdialenosť, väčšinou do diaľky. Tento typ vnútroočnej šošovky, ale neposkytuje ďalšie nadštandardné parametre, ako sú napr. kvalitnejšie videnie pri riadení motorového vozidla a za horších svetelných podmienok (tzv. asférická vnútroočná šošovka), korekcia zložitejších očných chýb (myopia, hypermetropia, astigmatizmus, presbyopia) alebo filter proti ultrafialovému žiareniu. Tieto špeciálne parametre a vlastnosti kvalitnejších a inovatívnejších vnútroočných šošoviek pre dokonalejšie videnie si pacient musí priplatiť rádovo 400 eur až 1 600 eur na jedno oko podľa aktuálnych cenníkov daných očných kliník (rok 2025). Cena operácie šedého zákalu sa na Slovensku pohybuje zhruba od 600 € a viac v závislosti od požiadaviek videnia po operácii. Životnosť umelej vnútroočnej šošovky je rádovo niekoľko desiatok rokov.
