Dúhovka tvorí strednú vrstvu oka, ktorá oddeľuje prednú a zadnú očnú komoru. V strede dúhovky sa nachádza otvor nazývaný zrenica. Zrenica umožňuje, aby svetlo dopadalo na sietnicu. V závislosti od osvetlenia sa zrenica zužuje a za šera rozširuje. Meranie vzdialenosti medzi zrenicami od koreňa nosa je jedným z parametrov pre ostré a kvalitné videnie cez okuliare s rámom, ktoré sa vykonáva výhradne v očnej optike.
Farba dúhovky je geneticky podmienená a mení sa v priebehu času aj v závislosti od vnútorného a vonkajšieho prostredia. Existujú zriedkavé ochorenia dúhovky, ktoré odlišujú postihnuté osoby od ostatných a dodávajú im tajomný výzor. Štruktúra dúhovky je u každého z nás jedinečná ako odtlačok prsta a môže naznačovať náchylnosť k určitým chorobám alebo poukazovať na práve prebiehajúce ochorenie, čo skúma irisdiagnostika. Z farby dúhovky je tiež možné vyčítať zvýšené riziko vzniku očných alebo celkových ochorení. Farbu dúhovky možno jednoducho zmeniť pomocou kontaktných alebo protetických šošoviek, existujú však aj invazívnejšie metódy, ktoré so sebou nesú určité riziká.
Čím je daná farba dúhovky?
Hlavnou funkciou dúhovky je chrániť oko pred oslnením a negatívnymi vplyvmi UV žiarenia. Farba dúhovky je daná obsahom dúhovkového pigmentu, ktorý je ovplyvnený nielen geneticky, ale aj geograficky. Vo všeobecnosti možno povedať, že tmavšia farba je dominantnejšia. Väčšina svetlých bábätiek sa rodí s modrými očami, ale u černošskej a ázijskej populácie sa deti rodia s tmavými očami. Až po narodení sa začne tvoriť melanín a vplyvom slnečného a UV žiarenia dochádza k zmene farby na základe genetickej závislosti a hladiny vytvoreného melanínu, pričom konečná farba je známa až po puberte. Odtieň farby je určený hustotou a usporiadaním vlákien dúhovky.
Môže nastať zmena farby dúhovky v priebehu života?
Farba dúhovky sa môže v priebehu života zmeniť pôsobením hormónov, kedy sa dúhovka počas puberty fyziologicky mení. Patologický vplyv na zmenu farby dúhovky majú spúšťače ako napr. lieky pri liečbe zeleného zákalu, poranenie krčnej chrbtice, u pacientov trpiacich disociatívnou poruchou identity alebo vplyvom stresu.
Rozdielne sfarbenie dúhoviek môže mať rôzne príčiny
Heterochrómia je stav, ktorý sa vyskytuje u 2 % populácie, pri ktorom je v dôsledku nadbytku alebo nedostatku melanínu v dúhovke prítomné ich rozdielne sfarbenie. Tento jav vzniká väčšinou dedične alebo vplyvom úrazu, môže však byť aj jedným zo znakov zápalu alebo nádoru dúhovky. Môžeme sa stretnúť buď s čiastočne zafarbenými dúhovkami, alebo s úplnou formou heterochrómie, kedy má dúhovka druhého oka inú farbu. Tento stav býva navyše sprevádzaný rozdielnou veľkosťou zreníc.
Chýbanie dúhovky je sprevádzané očnými komplikáciami
Zriedkavo (1 prípad zo 70 000 ľudí) sa môže vyskytnúť stav tzv. aniridia, ktorého typickým znakom je čiastočná absencia dúhovky v dôsledku genetickej chyby alebo po traume. Tvar a činnosť zrenice je narušená, preto nedokáže adekvátne reagovať na svetelné podmienky a upravovať svoju veľkosť. Tiež je znemožnená správna funkcia akomodácie očnej šošovky. Keďže sa dúhovka spoločne s riasnatým telieskom podieľa na udržiavaní vnútroočného tlaku a v tomto prípade dochádza k uzáveru dúhovky, je tento stav sprevádzaný sekundárnym zeleným zákalom. Po úraze býva očný stav vážnejší so vznikom sivého zákalu, ďalej môže dôjsť ku krvácaniu do sklovca (prejavuje sa náhlym rozmazaným červeným videním a vyžaduje okamžitý prevoz na očnú pohotovosť) a následne k otrasu sietnice a jej odlúčeniu.
Neobvykle červená dúhovka môže byť znakom albinizmu
Albinizmus je zriedkavé dedičné ochorenie spojené s poruchou tvorby pigmentu – melanínu (výskyt 1 z 12 000 v Európe). Môžu byť postihnuté iba oči, alebo aj koža – postihnutú osobu možno ľahko rozoznať podľa svetlej pokožky, svetlých vlasov alebo svetlých až červených očí. Ak sa dúhovka javí ako ružová alebo červená, je to spôsobené tým, že chýbajú jej vrstvy, a tým presvitajú drobné cievy. Kvôli nedostatočnej pigmentácii sietnice môže dôjsť k zníženej ostrosti zraku a k výskytu očných vád, mimovoľných pohybov očí alebo škúlenia. Postihnutý trpí oslňovaním a svetloplachosťou. V ťažkých prípadoch môže ísť prakticky o slepotu. Albinizmus sa nedá vyliečiť, možno však zmierniť jeho príznaky. Ľudia s albinizmom sú citlivejší na slnečné a UV žiarenie. Očné vady sa dajú korigovať dioptrickými okuliarmi, slnečnými okuliarmi alebo samozafarbovacími sklami s kvalitným UV filtrom. Oslnenie možno zmierniť aj pomocou farebných krycích alebo tónovacích kontaktných šošoviek, ktoré navyše pomôžu aj esteticky.
Iridodiagnostika je neinvazívna metóda skúmajúca náchylnosť k určitým ochoreniam
Dúhovka je prepojená s ostatnými orgánmi v tele prostredníctvom nervového a cievneho systému. Autonómny nervový systém riadi orgány, ktoré nemôžeme ovládať vôľou. Činnosť dúhovky možno sledovať pomocou autonómneho nervového dúhovkového venca. Dúhovka tak nie je len súčasťou zrakového orgánu, ale môže byť ukazovateľom náchylnosti k niektorým ochoreniam tela, alebo môže poukazovať na prebiehajúce ochorenie. Iridodiagnostika sa zaoberá rozpoznávaním a hodnotením zdravotného stavu na základe starostlivého skúmania sfarbenia a štruktúry dúhovky a pridružených častí a tkanív oka (zrenica, spojivka, bielko). Mapa dúhovky je u každého človeka jedinečná ako odtlačok prsta. Každý orgán má na dúhovke svoje konkrétne miesto. Pri narušení funkcie určitého orgánu alebo pri vrodenej záťaži sa konkrétne miesto spojené s postihnutým orgánom prejaví napr. rozvoľnením vlákien, lagúnou, klinom, pigmentáciou dúhovky alebo deformáciou zrenice. Táto neinvazívna metóda nenahrádza lekárske vyšetrenie, ale je jeho doplnkom. Lekárske vyšetrenie má byť založené na anamnéze, fyzikálnych a diagnostických vyšetreniach a lekárskom pozorovaní v čase.
Môže byť farba dúhovky prediktívna pre niektoré očné ochorenia?
Farba očí môže ovplyvniť niektoré zrakové ochorenia – napríklad svetlé oči sú náchylnejšie na vznik vekom podmienenej degenerácie makuly sietnice alebo existuje vyššie riziko vzniku nádoru cievnatky či dúhovky, pretože nižší obsah pigmentu v dúhovke zvyšuje priepustnosť viditeľného svetla alebo UV žiarenia. Naopak, tmavé oči sú náchylnejšie na vznik sivého zákalu, pretože dúhovka absorbuje viac svetla, a tým aj tepla, čím sa zvyšuje teplota v prednej komore oka, čo je rizikový faktor pre vznik sivého zákalu.
Farba dúhovky môže predpovedať aj niektoré celkové ochorenia
Farba dúhovky môže naznačiť väčšiu náchylnosť na niektoré systémové ochorenia. Napríklad modrá dúhovka predikuje vyššie riziko ochorení dýchacieho systému, štítnej žľazy, srdca, sluchu alebo obličiek. Ľudia s modrou dúhovkou môžu mať aj posunutý prah bolesti. Hnedé oči môžu naznačovať väčšiu predispozíciu na ochorenia tráviaceho traktu (napr. žlčníkové kamene, zápcha, žalúdočné vredy, chronické ochorenia) alebo nervového systému (napr. vyšší výskyt depresií, bolesti hlavy). Sivé oči môžu signalizovať vyššie riziko kožných ochorení, výskytu reumatizmu, zápalových ochorení slizníc alebo ochorení vylučovacieho systému.
Ako možno zmeniť farbu dúhovky?
Dočasnou a najmenej invazívnou metódou, ako dosiahnuť zmenu farby dúhovky, je použitie mäkkých farebných kontaktných šošoviek, ktoré sú dostupné v očnej optike. Pri úplnej strate oka alebo vnútorných častí oka môžu poslúžiť protetické kontaktné šošovky a pri nedovyvinutí oka môžu byť predpísané protetické sklerálne šošovky. Tieto špeciálne protetické kontaktné šošovky môžu zlepšiť vzhľad poškodeného bielka, rohovky alebo dúhovky. Možno nimi úspešne liečiť úplné či čiastočné chýbanie dúhovky, rozdielne sfarbenie medzi dúhovkami alebo škuľavosť.
Ďalšou možnosťou zmeny farby dúhovky je laserový zákrok. Pomocou lasera sa vytvorí v rohovke kapsa, do ktorej sa vloží pigment. Efekt sa dostaví za niekoľko dní až týždňov, ale vedľajšími účinkami môže byť zahmlené videnie, pálenie, nadmerné slzenie či strata priehľadnosti rohovky.
Po úraze alebo pri chýbaní dúhovky je možné nechať si dúhovku trvalo vytetovať pomocou ihly. V oblasti medzi bielkom a rohovkou sa vytvoria malé vpichy. Do väčšieho otvoru sa injekčne vpraví pigment, ktorý sa rozšíri bielkom, pričom množstvo a tlak injekcie ovplyvňujú výsledný farebný efekt. Táto metóda však nesie so sebou mnohé závažné riziká, ako sú napríklad náchylnosť na zápaly vnútorných očných tkanív, zvýšený vnútroočný tlak alebo až strata zraku.
