Až 70 % krátkozrakých detí trpí tzv. axiálnou (osovou) formou krátkozrakosti. Dochádza k nekontrolovanému rastu dĺžky oka, pričom posun sietnice len o 1 mm dozadu spôsobuje zhoršenie očnej vady až o 3,0 dioptrie. Navyše akýkoľvek neprirodzený nárast dioptrií zvyšuje pravdepodobnosť vzniku závažných očných ochorení, ako sú sivý zákal, zelený zákal, odlúpenie sietnice, myopická makulárna degenerácia alebo tupozrakosť. Nekontrolovaný rast krátkozrakosti môže v extrémnom prípade spôsobiť vážnu stratu zraku, sprevádzanú vysokými ekonomickými nákladmi a dopadom na sociálny život a pracovnú efektivitu, čím sa znižuje šanca na kvalitný a plnohodnotný život.
Vo FOKUS optike ponúkame špeciálne okuliare alebo kontaktné šošovky na spomalenie progresie krátkozrakosti u detí
Vo FOKUS optike ponúkame možnosť tzv. dispenzarizácie, teda aktívneho, pravidelného a odborného sledovania priebehu očnej vady pomocou špeciálnych okuliarových šošoviek alebo jednodenných kontaktných šošoviek so zabudovanou patentovanou technológiou na spomalenie progresie krátkozrakosti. Viac o týchto jedinečných produktoch sa dozviete na pobočkách FOKUS optiky.
Každá jedna dioptria krátkozrakosti zvyšuje riziko vzniku zeleného zákalu až o 20 %!
Krátkozraké oči majú väčší predpoklad vzniku zeleného zákalu (glaukómu). Ide o chronické, progresívne poškodenie nervových buniek (neuropatiu) zrakového nervu, ktoré je celosvetovo jednou z hlavných príčin trvalej slepoty. Predĺženie oka vedie k nebezpečnému stenčeniu bielka, čo oslabuje pevnosť a funkciu sietnice.
Príznaky: Pri zelenom zákale sa postupne zvyšuje vnútroočný tlak, ktorý znižuje prekrvenie a výživu sietnice. Spočiatku ide o nepatrné zvýšenie, ktoré sa môže postupne zhoršovať. Keďže zmena tlaku nebýva náhla, často nedochádza k bolestiam hlavy. Strata zraku začína zvyčajne v periférnom zornom poli, čo je nebezpečné, pretože si to postihnutý nemusí spočiatku všimnúť. Ani v pokročilom štádiu si nemusí byť vedomý straty zraku, keďže jedno oko kompenzuje deficit druhého. Centrálna zraková ostrosť býva zachovaná až do neskorých štádií ochorenia.
Liečba: Glaukóm sa nedá vyliečiť, iba spomaliť alebo zastaviť. Cieľom je znižovať vnútroočný tlak podávaním liekov, aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu zrakového nervu. Chirurgická liečba je často náročná, pretože oči sú anatomicky väčšie a horšie znášajú nízke tlaky. Na podporu odtoku tekutiny sa vykonávajú bezbolestné laserové zákroky, ktorých účinok sa prejaví po niekoľkých dňoch.
Pri vysokej krátkozrakosti hrozí odlúpenie sietnice
Neprimerane zväčšený očný bulbus spôsobuje trhliny na sietnici, cez ktoré preniká sklovcová tekutina a môže dôjsť k jej odlúčeniu. Neliečenie alebo neskoré zachytenie vedie často k nevratnému poškodeniu zraku už v priebehu niekoľkých týždňov.
Príznaky: Na začiatku pacient vníma pri pohľade do strán tzv. plávajúce mušky alebo pavučiny, prípadne svetelné záblesky. Odlúpenie sietnice sa prejavuje výpadkami v zornom poli vo forme tieňa, ktorý sa ďalej šíri. V pokročilom štádiu môže pacient vidieť závoj pred okom, dochádza k zníženiu ostrosti a deformácii obrazu.
Liečba: Pri menších trhlinkách je možné vykonať laserový zákrok ako prevenciu. Ak je ochorenie pokročilé, treba chirurgicky čo najskôr uzavrieť trhliny a priložiť poškodenú časť sietnice, prípadne aspoň makulu (miesto najostrejšieho videnia), späť na pôvodné miesto.
Zvlášť ťažká krátkozrakosť môže spôsobiť myopickú makulárnu degeneráciu, ktorá môže viesť až k odumretiu sietnice a strate zraku
Myopická makulárna degenerácia sa môže objaviť už v období dospievania a postupne sa vyvíja niekoľko rokov. Najčastejšie príčiny sú genetická predispozícia, vysoká krátkozrakosť nad 6,0 dioptrií a axiálna dĺžka oka nad 26 mm. Zadná časť oka sa pomaly naťahuje, čím sa sietnica stenčuje. Neliečená degenerácia môže spôsobiť novotvorbu ciev v cievovke, čo vedie k jazvám a strate kvalitného videnia. V pokročilom štádiu môže dôjsť k vyklenutiu zadnej steny oka, čo vedie k neovaskularizácii a následnému odumretiu sietnice.
Ide o jednu z hlavných príčin slepoty u 10 % ľudí nad 50 rokov. Človek so 6 dioptriami a viac má 40-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku myopickej makulopatie, teda straty centrálneho videnia.
Príznaky: Ochorenie sa prejavuje nenápadne, najprv ako rozmazané, zvlnené skreslenie centrálneho videnia. Nastávajú problémy s adaptáciou na svetelné podmienky, najmä za šera a tmy. Môžu sa objaviť poruchy farebného videnia. V konečnom štádiu nastáva vážna strata zraku so zachovaným svetlocitom.
Liečba: Neexistuje účinná liečba, iba preventívne opatrenia a pravidelné kontroly. Vhodné sú špeciálne okuliare alebo kontaktné šošovky na spomalenie progresie. Pri atrofii sietnice môžu pomôcť očné injekcie s protilátkami blokujúcimi rast ciev (tzv. anti-VEGF) alebo laserová liečba. Ďalšou metódou môže byť chirurgický zákrok nazývaný skleroplastika – zosilnenie zadnej steny oka vložením pásikov bielka.
Základným pilierom pri kontrole progresie krátkozrakosti je pravidelné vyšetrenie očným lekárom
Je nevyhnutné, aby dieťa s rodičom pravidelne navštevovali najlepšie toho istého očného lekára, ideálne v pravidelných intervaloch alebo ihneď pri spozorovaní zmien zraku. Očný lekár zhodnotí zdravotný stav očí, zmeria dioptrie a biometrickým prístrojom aj dĺžku oka. Vďaka tomu môže sledovať vývoj očnej vady v čase. Dôležité je aj pravidelné meranie vnútroočného tlaku a kontrola všetkých očných tkanív vrátane sietnice. Na základe týchto meraní, genetickej predispozície, životného štýlu a disciplíny pri dodržiavaní liečby, môže lekár zvoliť najvhodnejšiu terapiu. Užitočné je aj pravidelné samovyšetrenie pomocou tzv. Amslerovej mriežky.
Už v predškolskom veku možno zachytiť predpoklady na vznik progresívnej krátkozrakosti, napr. pomocou prístroja Plusoptix, ktorý dokáže odhaliť aj ďalšie očné vady ako ďalekozrakosť, astigmatizmus či tupozrakosť.
Čím skôr sa začne liečba progresívnej krátkozrakosti, tým lepšie – pretože každá dioptria sa počíta!
