Rozlišujeme niekoľko foriem šedého zákalu. Oční doktori a operatéri rozlišujú predovšetkým kataraktu podľa umiestnenia zákalu, podľa zafarbenia a podľa zrenia zákalu. Deliť kataraktu môžeme podľa pôvodu vzniku na vrodenú a získanú. Vrodená katarakta sa prejavuje hneď po narodení, keď varovnými signálmi sú napr. častejšie mnutie očiek alebo sa oči bábätka nekontrolovateľne pohybujú. Zornice bábätka majú mliečne zafarbenie. Získaná forma šedého zákalu má celý rad príčin, z ktorých najčastejšou príčinou je vekom podmienená katarakta alebo vplyvom metabolického ochorenia ako je napr. cukrovka. Pre lepšiu predstavu a orientáciu v tematike foriem šedého zákalu Vám predstavíme základné typy delení podľa lokalizácie a podľa príčiny vzniku, s ktorými sa môžete stretnúť, a môžu byť napísané v lekárskej správe.
Podľa lokalizácie zákalu rozoznávame kataraktu na nukleárnu, kortikálnu a subkapsulárnu.
Nukleárny (jadrový) zákal najčastejšie postihuje jadro očnej šošovky, kedy sa vyznačuje pomaly zahusťovaním hnedavo žltým zakalením. Táto forma sa vyvíja pomaly. Je častá u stredného a vyššieho veku. Prejavuje sa zahmleným videním s absenciou centrálneho videnia. Prítomné sú poruchy farebného videnia a skreslenia. Dochádza k tzv. myopizácii, teda zvýšeniu mínusových dioptrií hodnôt do diaľky. Prechodne sa môže zlepšiť videnie do blízka, kedy presbyopickí pacienti odkladajú okuliare do blízka. Niekedy môže byť videnie lepšie za šera, kedy široká zrenica umožňuje vidieť periférnu číru oblastí šošovky.
Kortikálny (korový) zákal vzniká v puzdre. Postupuje pomaly v tvare klinov cez kôru očnej šošovky. Na okraji očnej šošovky nepravidelne preniká zákal k jadru očnej šošovky. Nevzniká rovnako rýchlo, ani v rovnakom čase, ale postihuje obvykle obe oči súčasne. Najčastejší výskyt tejto formy katarakty je u ľudí postihnutých cukrovkou. Postihnutého obťažuje neostré a oslňujúce videnie do diaľky aj do blízka so stratou kontrastu. Niekedy býva prítomná tzv. dioplopia teda dvojité videnie.
Operácia býva indikovaná pri začiatkoch ochorenia.
Subkapsulárny zákal (pod puzdrom), kedy ochorenie začína pozvoľna podpovrchovo a to v podobe drobných zákalkov pod zadným puzdrom šošovky, šíri sa cez jadro do prednej korovej vrstvy. Vyskytuje sa u ľudí stredného veku, u ľudí postihnutých vysokou krátkozrakosťou, u niektorých diabetikov alebo u ľudí užívajúcich dlhodobo kortikosteroidy. Rapídne sa zhoršuje videnie do blízka, pričom do diaľky býva videnie dlhšiu dobu zachované.
Podľa príčinu vzniku rozlišujeme kataraktu vekom podmienenú, spôsobená vplyvom metabolického ochorenia, vplyvom žiarenia, liečiv alebo po poranení.
Vekom podmienená (senilná) katarakta vzniká vplyvom veku, prirodzeného vývoja a starnutia očnej šošovky, ktorá podlieha tzv. skleróze, tj tuhnutím a prechádza celkovou chemickou zmenou. Šošovka stráca svoju pružnosť a tvar, nadobúda na objeme, zväčšuje sa a zvyšuje sa aj jej váha. Proteíny v očnej šošovke môžu meniť svoje zloženie, šošovka je menej obranyschopná proti účinkom voľných kyslíkových radikálov tvoriacich sa v oku a následne poškodzujú štruktúru šošovky. Zákal sa vytvára v podobe vákuol najčastejšie v oblasti jadra alebo v kôre.
Pacienti so zle kompenzovanou cukrovkou sú ohrozenou skupinou
Vplyvom metabolického ochorenia je vznik katarakty podmienený v závislosti od celkového ochorenia, prítomnosti a stavu látok v tele a ich spôsobu liečenia. Jedna z najčastejších príčin spôsobenej metabolickou poruchou je diagnostikovaná cukrovka, ktorá nie je optimálne kompenzovaná. Tzv. diabetická katarakta sa vyvíja rýchlo a nezávisle na veku. Vplyv vzniku závisí so zvýšenou hladinou cukru v krvi. Čím väčšia je glykémia, tým vyššia je pravdepodobnosť, kedy môže dôjsť k difúzii vody do šošovky, následne potom dochádza k hydratácii a kaleniu. Pravá diabetická katarakta postihuje častejšie mladých diabetikov s dekompenzovaným diabetom I. typu, kedy sú obe oči súčasne zakalené v subkapsulárnej forme v tvare vločkovitých útvarov. Pri okamžitej kompenzácii inzulínom sa stav môže zlepšiť a videnie je jasnejšie. Obvykle sa šedý zákal objavuje pri diabete v starobe a to pri II. typu cukrovky.
Ďalšie celkové ochorenia s vyššou pravdepodobnosťou vzniku šedého zákalu
Galaktosémia je vrodená porucha metabolizmu sacharidov. Postihnutý je odkázaný na dodržiavanie diéty bez prítomnosti mlieka a mliečnych výrobkov. U 75 % postihnutých sa katarakta vyvinie už v niekoľkých týždňoch po narodení. Zakalenie postihuje obe oči v jadre aj v kôre očnej šošovky.
Vyššia incidencia obojstrannej katarakty je zaznamenaná pri dlhodobo zníženej hladine vápnikov, pri vrodenej poruche prištítnych teliesok alebo po odstránení štítnej žľazy. Prítomné sú mnohopočetné bodkované dúhovo sfarbené zákalky v prednej a zadnej časti kôry.
Wilsonova choroba je vrodená porucha metabolizmu medi. Typickým očným príznakom je tzv. Kayserov-Fleischerov prstenec v podobe hnedého kruhu na okraji rohovky. V zriedkavých prípadoch môže vznikať tzv. slnečnicová subkapsulárna katarakta. Dochádza k ukladaniu medi v puzdre očnej šošovky.
Niekedy sa môže objaviť kortikálna katarakta v podobe mnohofarebných dúhovo lesknúcich kryštálov pri poruchách svalových funkcií, pretože očná šošovka je uchytená pomocou závesného aparátu k riasnatému teliesku, ktorý je hladkým ciliárnym svalom. Pri prítomnosti kožných ochorení ako je napr. psoriáza alebo atopická dermatitída bol zaznamenaný tiež väčší výskyt vývoja katarakty.
Pri opakovaných ťažkých hnačkových ochoreniach, kedy dochádza k dehydratácii ak strate niektorých dôležitých látok, vitamínov, stopových prvkov alebo minerálov je náchylnosť na vznik šedého zákalu väčšia ako pri zdravom stravovaní so štandardným trávením. Zdravý životný štýl založený na pravidelnom užívaní prirodzeného prísunu vitamínov, minerálov a stopových prvkov ako napr. vitamín A, B, C, D, E, ďalej pri prísune omega-3 mastnej kyseliny, selénu, magnéziu a zinku sú vhodné na podporu zdravia očí a zníženie toxínov z očnej šošovky a sietnice.
Nepodceňujte pravidelné očné kontroly u očného lekára a to najlepšie 1x za 2 roky alebo častejšie pri liečbe celkových ochorení!