Šedý zákal nemusí byť zapríčinený iba vplyvom staroby alebo vplyvom metabolického ochorenia, ale môže byť vyvolaný okrem iného najčastejšie dlhodobou expozíciou napr. UV žiarením, vplyvom nadmerného prísunu niektorých liečivých alebo chemických látok. Nikotín obsiahnutý v tabakových výrobkoch významne narúša antioxidačný obranný mechanizmus v očnej šošovke. Pri prítomnosti niektorých zložitých očných ochorení, ako je napr. zápal strednej časti oka, je pravdepodobnosť vzniku katarakty vyššia.
Katarakta vyvolaná vplyvom žiarenia
Predtým boli vystavení infračervenému žiareniu pracovníci so sklom, kedy sa vplyvom IČ žiarenia a tepla postupne odlupovali čiastočky šošovkovej hmoty v prednom puzdre a vyvolalo tzv. sklársku kataraktu. Teraz sú sklári a pracovníci v ťažkom priemysle pri vysokých peciach chránení proti negatívnym vplyvom tohto žiarenia pomocou ochranných filtrov obsahujúci soli železa pohlcujúce IČO žiarenia. Dlhodobé vystavovanie očí slnečnému a UV žiareniu bez kvalitnej ochrany UV filtrov majú za následok postupné sfarbovanie očnej šošovky do žlta a to v kortikálnej a zadnej subkapsulárnej forme. Zvlášť nepríjemné a nebezpečné sú odrazy slnečného svetla od zeme, vodných plôch alebo snehu. Najefektívnejšia je ochrana očí pomocou kvalitných slnečných okuliarov so 100% UV filtrom, prípadne polarizáciou, ktorá výrazne filtruje práve odrazené svetlá. Okuliare by mali čo najviac zakrývať oči a ich okolie zo všetkých strán a mali by dobre sedieť na nose a za ušami.
Ionizujúce žiarenie s veľkosťou dávky vyššou ako 4 Gamma žiarenie vyvoláva v ľudskom tele akútne choroby z ožiarenia spôsobujúce dokonca zhubné nádory alebo vznik katarakty. Zákal je viditeľný až po niekoľkých rokoch a vyznačuje sa tvarom pripomínajúcim vtáčie perá v prednej subkapsulárnej vrstve a pod zadnou kapsulou môžu byť prítomné nepriehľadné miesta. Zvlášť citliví na ionizujúce žiarenie sú mladí jedinci. Vznik katarakty môže tiež spôsobiť dlhšie pôsobením röntgenovho žiarenia. Po zásahu bleskom alebo po kontakte s elektrickým prúdom s vysokým napätím môže vyvolať vznik tzv. katarakty elektrika.
Toxická katarakta vzniknutá vplyvom vonkajších vplyvov
Lieková forma katarakty je najčastejšie spôsobená vplyvom dlhodobého užívania kortikosteroidov, antipsychotík s látkou zo skupiny fenotiazínov, ďalej v očných kvapkách obsahujúci látku na zúženie zreničiek (miotika) pri liečbe zeleného zákalu alebo pri liečbe s nepravidelnou srdcovou činnosťou u liečiv s názvom ami.
Šedý zákal môže vzniknúť po traume po mechanickom úraze tupým poranením v podobe hviezdicovitého zakalenia zadného puzdra alebo ostrým predmetom, kedy sa kalí väčšinou celá šošovka. Zakalenie vzniká akútne alebo postupne. Nepríjemnou a závažnou komplikáciou po poranení oka je stav, kedy môže dôjsť k prasknutiu steny bulbu a následne sa posunie očná šošovka mimo optickú os alebo prípadne mimo závesného aparátu.
Rozvoj kortikálnej katarakty môže byť podmienený pôsobením chemických látok a to predovšetkým zásad ako kyselín. Zásadité látky prenikajú rýchlejšie do oka a spôsobujú vyššie pH v komorovej vode a zároveň v nej dochádza k poklesu glukózy umocňujúcej vznik zákalu.
Pri intenzívnom vdychovaní väčšieho množstva tabakových výrobkov (napr. pol krabičky cigariet denne) dochádza po čase vplyvom pôsobenia nikotínu ku kôrnateniu (tvrdnutiu) ciev, čo môže postihnúť riasnaté teliesko, na ktorom je zachytený závesný aparát očnej šošovky. Riasnaté teliesko nielenže umožňuje akomodovať a meniť dioptrickú silu očnej šošovky, ale šošovku tiež vyživuje. Po prísune nikotínu dochádza tiež k ukladaniu tukových depozít a tým vzniku subkapsulárnej alebo nukleárnej katarakty u aktívnych fajčiarov.
Katarakta bola zaznamenaná po niektorých samovražedných stavoch pri nadmernom prísune utešujúcich látok alebo pri zámerných otravách.
Katarakta vyvolaná vplyvom iných ochorení
Následkom očného ochorenia môže vzniknúť aj katarakta. Týka sa to prevažne pri liečbe komplikovaných očných ochorení, napr. pri uveitíde (zápale strednej časti oka) pri liečbe kortikoidov, pri glaukóme (zelený zákal) sprevádzaný vysokým vnútroočným tlakom alebo pri dystrofii sietnici s názvom retinis pigmentosa s postupným poškodzovaním sietnice .
Veľmi zriedkavo sa oční lekári môžu stretnúť s tzv. sekundárnou kataraktou. Toto druhotné zakalenie je vyvolané prítomnosťou nepatrných čiastočiek zákalu v mieste šošovkového puzdra, do ktorej bola vložená vnútroočná šošovka. Postihnutý si môže všimnúť pozvoľný alebo náhly pokles zrakovej ostrosti s pocitom vyblednutia farieb.
Ak pociťujete akékoľvek zmeny vo videní, bezodkladne vyhľadajte očného lekára.
